Karvašove pamäti patrili medzi najvýznamnejšie publikácie, ktoré boli k problematike príprav Povstania, ale tiež celkovo k vykresleniu situácie v rokoch 1939-1945 na Slovensku vydané. Ide o osobné spomienky, viac či menej dobovo autentické, prevažne však písané až s odstupom niekoľkých desaťročí. Pamätiam Imricha Karvaša však napriek zviazanosti s dobou ich vzniku (väčšia pozornosť vzťahom s Gustávom Husákom a komunistami, dôraz na vlastnú "ľavicovosť" a sociálne cítenie) nemožno uprieť snahu vypovedať skutočne iba o tom, ako danú dobu a jej protagonistov vnímal, čo vedel, na základe čoho sa rozhodoval a ako sa správali a javili z jeho pohľadu jednotlivé československé, ľudácke, odbojové i nacistické osobnosti. Či už ide o odboju naklonených zriadencov gestapáckych väzníc alebo tzv. spojok, ktoré prenášali najmä informácie medzi ohrozeným či uväzneným Karvašom a jeho rodinou a okolím na slobode.

Ponúkaný príbeh Imricha Karvaša tak prináša ojedinelý slovenský príspevok k fungovaniu a praxi nacistického represívneho režimu v posledných mesiacoch druhej svetovej vojny, keď sa už "večná" Tretia ríša ocitala v troskách.