V r. 2012 uzavreli Technická univerzita vo Zvolene a Severo-východná federálna univerzita M.K. Ammosova Jakutsk zmluvu o spolupráci, ktorá sa úspešne rozvíjala. V jej rámci sa uskutočnili pracovné stretnutia, pri ktorých sme mali možnosť oboznámiť sa so životom v mestách aj na dedinách, tradičnou jakutskou kultúrou, s jakutskou tajgou, riekou Lenou, navštívili sme rôzne múzeá a divadlá, mali sme možnosť rozprávať sa s obyčajnými dedinskými ľuďmi, vysokoškolskými študentmi a akademickými funkcionármi. Zažili sme pravé ruské mrazy pod -40o  C. Vždy sme sa však vrátili domov s najlepšími pocitmi a plní dojmov. Snaha o rozvíjanie akademických mobilít na jednej strane a kultúrne rozdiely medzi našimi národmi na strane druhej boli prvým takým impulzom pre napísanie tejto knihy. Chceli sme poskytnúť našim študentom a spolupracovníkom užitočné informácie, ktoré by viedli k poznaniu tradičnej jakutskej kultúry ako prvotného predpokladu pre budovanie vzťahov na princípoch porozumenia a úcty.

Hlavná pozornosť je v knihe sústredená na tradičnú jakutskú kultúru, ktorú reprezentuje mýtický epos oloncho, ktoré bolo na konci roku 2005 uznané UNESCOM za „majstrovské dielo ústneho nemateriálneho dedičstva ľudstva“ („ a Masterpiece of Oral and Intagible Heritage of Humanity“). Jakutský epos oloncho je veľkolepým žánrom jakutského folklóru, ktorý má charakter dialógovej formy drámy, obsahujúcej lyriku a rozprávanie. Je to mýtické dielo o stvorení sveta, o pôvode ľudí, o pôvode jakutského národa, bohatieroch bojujúcich s démonmi stelesňujúcimi zlo, o vzťahu človeka k prírode a nepozemským silám, o harmónii sveta. Jeho základným princípom je víťazstvo dobra nad zlom a starostlivosť o náš svet. V jedinom umelecko-poetickom komplexe je tu vyjadrená kultúrna tradícia jakutského národa. Z vlastnej skúsenosti vieme, že čítanie jakutského hrdinského eposu oloncho nie je pre nášho súčasného čitateľa vôbec jednoduchou záležitosťou. Otvára sa pred ním duchovný svet, ktorý je mu cudzí a naviac jeho pochopenie sťažuje ohromná „kvetnatosť“ štýlu, obraznosť textu v ktorom je napísaný a mnoho neznámych slov jakutského pôvodu. Preto sme sa v knihe sústredili na základné filozofické princípy a základné znalosti svetonázoru starých Jakutov, ktoré je nevyhnutné poznať pred čítaním samotného eposu.

Je obdivuhodné, ako počtom malý jakutský národ vo veľkej ruskej spoločnosti dokázal využiť skutočnosť, že ich oloncho bolo vyhlásené za svetové kultúrne dedičstvo. Prakticky všetko – kultúru, vedu, zdravotníctvo a aj priemysel – v súčasnosti reálne ovplyvňuje. Oloncho sa spolu s diamantmi a mamutmi stalo doslova značkou krajiny. Jakutská inteligencia tu odviedla veľký kus práce, ktorý si zaslúži našu úctu a pozornosť.

Starí Jakuti žili v úzkom kontakte s védickými Árijami, ktorých najpočetnejšiu skupinu tvorili Slovania. Niektoré základné elementy oloncha pochádzajú práve z tohto obdobia. Vznikol predpoklad, že pomocou oloncha je možné spoznať aj naše vlastné korene a pretože nás prirodzene zaujímajú, rozhodli sme sa preskúmať „genetické“ väzby a typologické paralely jakutského hrdinského eposu oloncho s védickou kultúrou našich predkov. Uskutočnili sme výskum, ktorého výsledky sú uvedené v samostatnej kapitole. Cez jakutské oloncho má slovenský čitateľ takto možnosť oboznámiť sa aj so starou vierou svojich predkov.

V súčasnosti je Jakutsko pre nás turisticky neznámou krajinou. Je to však kultúrna krajina, ktorá nášmu turistovi môže ponúknuť nezabudnuteľné zážitky. Je to zároveň dynamicky sa rozvíjajúca krajina, ktorú bude navštevovať stále viac našich občanov aj za účelom nadviazania profesionálnych a obchodných kontaktov. Aj v týchto prípadoch veľmi dobre poslúži znalosť starej jakutskej kultúry a predkladaná kniha môže byť v tomto smere dobrou pomôckou.

Kniha je dielom kolektívu autorov. Iniciátorom celého nápadu a hlavným organizátorom prác na vzniku danej publikácie bol docent Vladimír Štollmann. Na vydaní knihy sa ako spoluautori podieľali Vladimír Laubert, a Mária Laciková, Za podporu vydania knihy patrí osobitné poďakovanie docentovi Dmitrijovi Konstantinovičovi Čachovovi z Technického inštitútu Severo-východnej federálnej univerzity M.K. Ammosova za „otváranie dverí“ do jakutskej spoločnosti a profesorke Valentine Aleksandrovne Čusovskej z Arktického štátneho inštitútu umenia a kultúry za poskytnutie cenných myšlienok. V knihe sú použité ilustrácie známeho jakutského umelca Innokentija Jurieviča Pestrjakova namaľované na motívy jednej z povestí oloncha s názvom „Eles Bootur“.