Je začiatok mája. Hučiaca riava, napájaná topiacim sa snehom, mení smaragdovú vodu horských plies na bielu penu.Stovky prameňov krištáľovo čistej vody sa v tatranskej divočine postupne zlievajú, aby vytvorili jednu z posledných divokých riek strednej Európy.

Keď sa k vode z topiaceho snehu pridajú prudké lejaky, rieka sa rozvodní a berie so sebou všetko, čo jej stojí v ceste. Divočiaca rieka pri povodni unáša stromy a obrusuje balvany, aby ich nižšie uložila na svojich brehoch. Po povodni sa svet mení. Tam, kde bol les je rieka a tam, kde bola rieka, zostali len do biela obrúsené kamene a piesok.

Voda ničí, no súčasne tvorí a podporuje mnohoraké formy života. Od vodného hmyzu, rýchlo osídľujúceho novovzniknuté riečne ramená, cez húfy pstruhov, ukrývajúcich sa pod naplavenými stromami, až po vydry loviace v perejách pod kameňmi ukryté hlaváče. Jelene hľadajú pri rieke sviežu vegetáciu a v čase najväčších horúčav sa k nej prichádzajú napiť. No prichádzajú sem aj veľké šelmy – medvede, vlky a dokonca rys.

Rieka Belá je chladná, dravá a nebezpečná, no je aj bohatá, štedrá a slobodná. Dodnes zostáva nespútaná. Vytrvala, aby nám pripomenula, ako vyzerajú živé rieky. Aby nás inšpirovala k navráteniu voľnosti ďalším riekam, ktoré svoju slobodu už stratili.

Dížka: 52 min, Titulky: Anglické