Je možné namaľovať krik umierajúcej ženy? Metafyzický príbeh inšpirovaný slávnym obrazom Edvarda Muncha. Maliar Gaštovt, prekliaty umelec osamotený uprostred davu ulice, začuje výkrik samovrahyne, ktorá skočila z mosta. Ten krik mu zjaví tajomstvo ulice. Posadnutý túžbou namaľovať krik, blúdi labyrintom halucinačného nočného mesta, aby rovnaký krik začul ešte raz. Cíti pritom, že ho niekto (alebo niečo?) prenasleduje. Záhadný neznámy, ktorý sa nečakane objavuje a mizne, monštruózna stonožka vyliezajúca zo škáry medzi stenami, drožka čakajúca pri rieke, labyrint bočných uličiek, malé pódium s predstavením zo snov pred ešte desivejším obecenstvom, pripomínajúcim voskové figuríny... Tváre postáv, ktoré sa vynárajú z davu, sa prelievajú a zamieňajú... Román Krik (1917) autor napísal na sklonku svojej umeleckej dráhy a razí už cestu vtedajšiemu novému umeleckému smeru – expresionizmu. Knižka je románovým dvojníkom slávneho obrazu Edvarda Muncha, dôverného priateľa Przybyszewského. Stanisław Przybyszewski (1868 –1927) – v období fin de siécle na prelome 19. a 20. storočia slávny modernistický spisovateľ, známy nielen v Poľsku, ale najmä v Nemecku (písal po nemecky aj po poľsky), kde ho prezývali „Geniálny Poliak". Bol aj zahraničným poradcom časopisu českých dekadentov Moderní revue, ktorí jeho diela promptne prekladali do češtiny. Radikálne modernistický spisovateľ s vlastnou metafyzikou (jej základným princípom bol všemocný pohlavný pud) a koncepciou umeleckej tvorby: umenie je preňho výkrikom „nahej duše", ktorá sa spája so silami nevedomia, s podvedomými impulzmi a pudmi. Umelecká tvorba preto musí vyvierať z hlbín podvedomia ľudskej psychiky. Meštiacke publikum v Berlíne, Mníchove a Krakove šokoval svojím bohémskym spôsobom života (stal sa vodcom krakovskej bohémy) – alkoholickými orgiami a nespútanou sexualitou, ako aj otvoreným satanizmom. Je autorom viacerých básní v próze (napr. Requiem aeternam, De profundis, Vigílie, Androgyne,) a početných románov (Homo sapiens, Satanove deti, Silný človek, Krik, Kráľovstvo bolestné a i.), venoval sa i dráme.