Monografia Magister Pavol z Kolár a Hontovci z Poiplia predstavuje stredovekého šľachtica Pavla z Kolár (1359 – 1431), potomka starého slovenského šľachtického rodu Hont-Poznanovcov. Ide o vôbec prvú monografiu príslušníka stredovekej uhorskej šľachty, ktorý nielenže preukázateľne pochádzal z pôvodne slovenského rodu, ale s územím Slovenska je spätý celý svoj život od narodenia po smrť. Pavol z Kolár ako protonotár dvoch palatínov bol dlhodobo jednou z hlavných hnacích síl uhorského súdnictva v období neskorého stredoveku, mal veľký vplyv na formovanie a štandardizovanie uhorského zvykového práva a súdneho systému, a ako člen kráľovskej rady poskytoval svoje vedomosti a skúsenosti aj samotnému kráľovi Žigmundovi. Napriek tomu, že vo svojej dobe patril medzi významné postavy kráľovského dvora a súdnej kúrie, ide o osobnosť, ktorej slovenská historiografia doteraz nevenovala ani najmenšiu pozornosť. Tomáš Sitár sa na základe predovšetkým primárnych prameňov (stredovekých listín a ich edícií) snažil zmapovať život a kariéru tejto dôležitej osobnosti uhorských, a tým pádom aj slovenských dejín. Predstavuje ho z rôznych pohľadov, z ktorých mnohé búrajú zažité stereotypy – ako pracujúceho šľachtica, kráľovho verného poddaného a služobníka, spravodlivého a mierneho zemepána, seniora šľachtického rodu, nekonfliktného suseda, zbožného cirkevného donora. Okrem osoby magistra Pavla sa v diele podujal spracovať aj históriu jeho predkov a potomkov, čím vznikla komplexná tapiséria osudov troch v slovenskej historiografii doteraz nezmapovaných šľachtických rodov, ktorých pôvod je možné vysledovať až ku legendárnemu komesovi Hontovi.