Joël Egloff (1970) patrí medzi prekvapenia francúzskej literatúry 21. storočia. Za päť rokov má za sebou päť prozaických knižiek, z ktorých každá mu vyniesla dáku literárnu cenu (vrátane ceny poslucháčov za čierny humor – 2004). Kritika ho zvykne označovať za kafkovského neorealistu a oceňuje na ňom humor, poéziu i zvláštne sujety vysunuté nad realitu a pojednávajúce o ľuďoch a veciach vznášajúcich sa v bezperspektívnej perspektíve. Sú to naozaj najnápadnejšie vlastnosti rukopisu autora, ktorý si získava čoraz viac uznania medzi francúzskymi čitateľmi i v zahraničí.

V útlom románe Omráčenie,sa už od prvej strany mieša fatalizmus, bezhraničná pripútanosť k jednému miestu a hlboká beznádej s jemným odľahčeným humorom. Zvláštne, bohmi zabudnuté prostredie bitúnku však hrdinom prináša obživu. Joël Egloff je originálny, používa pestrý hovorový jazyk so všetkým, čo k tomu patrí. Za Omráčenie získal autor knižnú cenu čitateľov Prix Inter 2005