Monografia sa zameriava na celé spektrum právnych foriem perzekúcií na Slovensku v období 1938 - 1945, presnejšie od nástupu ľudákov k moci prostredníctvom protiústavného vyhlásenia autonómie Slovenska po pád ich režimu s koncom druhej svetovej vojny. Text je členený chronologicko-tématicky. Táto štruktúra umožňuje nielen sledovanie dynamiky postupného zavádzania nových prvkov do právneho systému, ale i ďalších procesov, napríklad pokusov o nové spôsoby využitia už jestvujúcich starších právnych noriem. Sleduje tiež ad hoc narážania na parciálne prekážky vo forme mnohých recipovaných demokraticky formulovaných noriem, ktoré bolo treba priebežne meniť alebo zdôvodnene obchádzať.