Talentovaný bratislavský rodák Dávid Paška (*1999) sa kultúrnej verejnosti predstavil už pred dvomi rokmi, kedy sa jeho divadelná hra Nusica dostala na medzinárodné divadelné bienále s názvom Puberťák.

Niekoľko rokov navštevoval umeleckú školu Ludus. Pre lásku k divadlu sa presťahoval do Prahy, kde študuje pod taktovkou významného režiséra a dramatika Martina Čičváka (Činoherní klub Praha, Divadlo Aréna Bratislava, Divadlo na Vinohradech, České národní divadlo a ďalšie) a pripravuje sa na štúdium réžie. V každej voľnej chvíli sa snaží čítať, píše divadelné hry pre študentské divadlá a vyjadruje svoje pocity, vnemy a mentálne pochody formou básní.

Svoju doterajšiu básnickú tvorbu sústredil do zbierky „V roztrieštenom procese“, ktorá je jeho prvotinou. Podľa jeho názoru si našu dobu dobrovoľne mrzačíme, aby sme sa následne mohli ľutovať. Preto svoje básne zmrzačil na obraz doby, no sebaľútosť je čo najdôkladnejšie vyextrahovaná, poskytujúc priestor impresii. Zbierka je proces, o ktorom autor dúfa, že ním prejdeme všetci; nezviazaní a krásne roztrieštení.

Dávid Paška s nadhľadom mladého človeka vo svojich básňach apeluje, že city a emócie by sa nikdy nemali z nášho života vytratiť. V iných básňach poukazuje, ako nás apatia voči „ľudskej bezradnosti“ až strašidelne odľudšťuje. Hoci niekedy na prvý pohľad z niektorých básní autor vyznieva ako nihilista a cynik, chce, aby svet dospelých bol pre mladých trošku ľudskejší.