Druhý zväzok Dobšinského Prostonárodných slovenských rozprávok je oproti prvému zväzku pestrejší, pokiaľ ide o rozprávkové žánre. Kým v prvom zväzku boli takmer výlučne čarovné rozprávky, v druhom zväzku sa stretávame aj s baladickými, zvieracími a humoristickými námetmi. Pri výbere námetov Dobšinský postupoval ako divadelný kostymér: starostlivo vyberal, ktoré námety a motívy použije, dopĺňal do rozprávok všetky prvky, ktoré dnes vnímame ako typické signály rozprávkového sveta – úvodné a záverečné formuly, formulovité repliky postáv, magické čísla a iné.

Aj dnes, keď sa slovenský čitateľ vráti k Dobšinskému, očarí ho reč, v ktorej sa znásobila plnosť a krása slova v jeho jednoduchosti, a predsa monumentálnosti. Reč, čo vdýchol rôznorodým rozprávkam, plynie ako čistý, priezračný prúd a pred očami nám kreslí neskutočný mámivý svet, čo bojuje o našu naivnú priazeň, ktorá je privilégiom detstva, ale pohladí aj dušu dospelého.