Milostná túžba, ktorú sa nespočetnými slovnými spojeniami ustavične pokúšajú vyjadriť básnici všetkých dôb, no svoj predmet nevyčerpávajú, ba nemôžu mu dostáť, táto túžba, ktorá s vlastnením nejakej určitej ženy spája predstavu nekonečnej blaženosti, a s myšlienkou, že je nedosiahnuteľná, nevýslovnú bolesť - táto túžba lásky a bolesť lásky nemôže brať svoju látku z potrieb efemérneho indivídua, ale je vzdychom ducha rodu, ktorý vidí, že tu môže získať alebo stratiť nenahraditeľný prostriedok pre svoje účely, a preto hlboko zastoná. Iba rod má nekonečný život, a je preto schopný nekonečných želaní, nekonečného uspokojenia a nekonečných bolestí.