Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý okrem iného podstatným spôsobom novo upravil doručovanie písomností v súdnom konaní, a to v snahe pozitívne ovplyvniť rýchlosť súdneho konania a tým aj vymožiteľnosť práva.

Zefektívnenie súdneho konania je však závislé nielen od platnej právnej úpravy, ale aj od dôslednej a jednotnej aplikačnej praxe. Platná právna úprava však často umožňuje rôzny výklad jednotlivých ustanovení zákona, a to najmä vzhľadom na jej súvislosť s inými právnymi úpravami. Snahou autora je prezentovať svoj názor na tieto súvislosti a vyslovením názoru prispieť k jednotnému výkladu platnej právnej úpravy, bez toho, aby si osvojoval právo na zaujatie rozhodného stanoviska.

Pri výklade jednotlivých ustanovení autor vychádza zo snahy o naplnenie základného cieľa, ktorým je zvýšenie vymožiteľnosti práva, avšak pri zachovaní práva na súdnu ochranu všetkých účastníkov súdneho konania. Pod vymožiteľnosťou práva nemožno totiž rozumieť iba vymožiteľnosť na strane osôb uplatňujúcich nároky, ale aj ochranu práv iných účastníkov súdneho konania. Naplnenie tejto dvojjedinej úlohy je možné dosiahnuť iba prostredníctvom dôsledného a jednotného uplatňovania procesnej právnej úpravy, a to tak, aby jej uplatňovanie bolo vždy predvídateľné.

Cieľom publikácie je teda primäť aplikujúce orgány k zamysleniu v záujme dosiahnutia jednotnej aplikačnej praxe pri rešpektovaní platnej právnej úpravy, prípadne primäť zákonodarcu uskutočniť niektoré zmeny, ktorých dôsledkom bude jednoznačná právna úprava.