O neutešenej situácii vo vyučovaní matematiky aj úrovni matematických znalostí žiakov sa popísalo veľa kníh. Písali matematici - tým chýba množstvo matematických tém, ktoré sa kedysi deti učili aj na obyčajných základných školách aj gymnáziách. Písali učitelia, ktorým v školách chýbajú učebnice, u detí sústredenie, záujem a schopnosť riešiť úlohy. Matematikov žalospev je však kniha, ktorú píše človek s bohatými skúsenosťami z oboch strán.

Paul Lockhart, pôvodne aktívny vedec, matematik, pôsobiaci na najlepších amerických univerzitách, sa pred takmer dvadsiatimi rokmi rozhodol prejsť k prameňom - šiel učiť matematiku puberťákov na obyčajnej škole v New Yorku. A učí dodnes. Na základe svojich skúseností - ako už z názvu vyplýva, nie práve potešujúcich - sa rozhodol ukázať svoj názor na to, prečo školská matematika, ako ju vyučujeme dnes, nefunguje. Prečo nerozvíja matematické myslenie, nepomáha pochopiť zákonitosti nášho sveta. Lockhart vidí nespokojných učiteľov, nešťastných matematikov, znudené deti. Chce zistiť, prečo je to tak, skúša nájsť odpovede. Hovorí "z duše" účastníkov procesu. Avšak kompetentný názor znamená aj vedomie dôsledkov a pokus o riešenie. Lockhart navrhuje cestu k inému mysleniu, k tvorivosti a vnútornej nezávislosti učiteľa. Takýto učiteľ potom môže pracovať s radosťou a s pocitom, že jeho práca má zmysel, po takejto práci ostávajú deti, pre ktoré otvára matematika nové svety plné krás.