V diskusiách o slovenských univerzitách takmer výlučne prevládajú merateľné ukazovatele: ako na tom stoja vo svetových rebríčkoch, aká je ich publikačná a vedecká činnosť, nakoľko efektívne je ich riadenie a organizácia. Aj keď sú všetky tieto pohľady na postavenie univerzít dôležité, jeden kľúčový pohľad často chýba: aký je vlastne cieľ univerzitného vzdelávania? John Henry Newman v klasickom diele Idea univerzity argumentuje pre tvrdenie, že hlavným cieľom univerzít nemá byť ani vedecké skúmanie, ani schopnosť absolventov uspieť na trhu práce, ani vychovať zo študentov odborníkov v určitej špecifickej oblasti a dokonca ani vyformovať z nich dobrých občanov. Podľa Newmana je hlavným cieľom univerzity naučiť študentov myslieť, kultivovať ich myslenie, aby mohli správne a pravdivo poznávať realitu. Schopnosť správne myslieť a poznávať, hoci je užitočná pre mnohé iné ciele a dobrá, je totiž dobrom osebe.

V deviatich prednáškach Newman tento cieľ univerzity vysvetľuje, ukazuje, ako k jeho naplneniu môžu univerzity prispieť, dáva ho do vzťahu k iným dôležitým dobrám, akými sú vedecké poznanie, ekonomická či politická užitočnosť alebo náboženská viera a ukazuje na dôsledky, ktoré možno očakávať, keď na tento cieľ univerzity rezignujú. Z odstupu vyše 150 rokov od napísania prvej časti Idey univerzity možno Newmanov text čítať ako proroctvo.

Pridanú hodnotu tvorí šesť esejí od slovenských akademikov, z ktorých prvá sa zameriava hlavne na život a dielo kardinála Newmana a ďalších päť kriticky reflektuje hlavné tézy Idei univerzity zo súčasnej perspektívy.