Príbehy zo života manželského, ktoré pôvodne vyšli na pokračovanie v dvoch knihách, vyvolali vo svojej dobe vášnivé debaty a autor sa dokonca ocitol pred súdom. Najprv na túto tému plánoval napísať román, ale nakoniec mu prišlo príhodnejšie látku rozložiť do dvoch desiatok noviel. Viac sa zradikalizoval v druhej časti, ktorej vydanie sa prelína s rozpadom jeho manželstva.

Strindberg považoval manželstvo len za formálnu ochranu prostitúcie, prípadne za „klietku, do ktorej sa obaja partneri dobrovoľne zatvoria“. Z rousseaovského hľadiska odmietol emancipáciu a predstavil ženu ako parazita v manželstve. Napriek tomu, že je jeho dielo interpretované ako jednoznačne mizogýnne, väčšina jeho súčasníkov i dnešných literárnych kritikov oceňujú jeho netradičný pohľad na pokrytectvo, spoločenskú morálku, sexuálne správanie, prostitúciu a rodové stereotypy.