Prenasledovanie židovskej komunity na Slovensku v rokoch 1939-1945, vychádzajúce z presvedčenia vtedajšieho vládnuceho režimu, že jej príslušníci sú nepriateľmi slovenského národa, vyústilo do obludného systému zákonov a nariadení. Na jeho konci stála pauperizovaná masa ľudí zbavená politických, sociálnych, občianskych i základných ľudských práv. V hospodárskej oblasti siahol štát na všetok majetok v ich rukách.Predkladná práca sleduje časť tohto procesu-arizovanie, resp. nacionalizovanie židovského pozemkového majetku, ktoré sa malo realizovať ako súčasť novej pozemkovej reformy. Jej hlavným zámerom prezentovaným verejnosti bolo vyformovanie silného roľníckeho stavu, „elity a chrbtovej kosti“ národa. Veľkolepé ciele sa však naplniť nepodarilo.