Július Vanovič študoval na gymnáziu v Martine, odkiaľ ho r. 1952 vylúčili, pretože jeho otca obžalovali v politickom procese s partizánskym veliteľom V. Žingorom. Dva roky pracoval v tlačiarni Neografia, potom rok v Matici slov. v Martine. Gymnázium absolvoval r. 1955, potom študoval na Katedre knihovedy Filozofickej fakulty UK v Bratislave, no po prvom semestri ho z politických dôvodov zo štúdia vylúčili. Znova sa zamestnal v Matici slov. a po prechode do Bratislavy v Slov. pedagogickej knižnici. R. 1963 redaktor Slov. pohľadov, 1967 – 68 Mladej tvorby. Medzitým externe vyštudoval slovenčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.

Od r. 1969 odborný pracovník Ústavu slov. literatúry SAV, no v apríli 1972 musel ústav opustiť. Prijali ho za korektora do vydavateľstva Slov. spisovateľ, kde pôsobil až do roku 1990, keď sa vrátil ako vedecký pracovník do Ústavu slov. literatury SAV. Od 1991 redaktor časopisu Tvorba, žije v Dražkovciach a v Bratislave. Od začiatku 60. rokov publikoval v literárnych časopisoch články a štúdie. Debutoval súborom rozhovorov so slov. spisovateľmi Antidialógy (1968). V tomto čase vznikli jeho rkp. – novely Pricháádzanie, monografia o Júliusovi Barčovi-Ivanovi a Václavovi Černom, ako aj román Doživeň.

R. 1990 mu vyšla Kniha o starom Martine, potom jej pokračovanie Druhá kniha o starom Martine (1993) a Tretia kniha o starom Martine (1999), ktoré uzatvára publikácia Epilóg starého Martina alebo „Pamäti z mladších rokov života“ (2005). Monografia Cesta samotárova (1994) je esej o živote a tvorbe Júliusa Barča-Ivana, Návrat pred odchodom (1995) je výber z troch zbierok próz, ktoré nemohli vyjsť v čase umlčiavania autora.

Kniha Nad textom a časom (1993) je súbor literárnych štúdií, esejí a úvah o slov. kultúre a literatúre, Znamenia domova (1998) sú výberom esejí uverejňovaných v 60. rokoch. R. 1999 vyšla monografia o českom filozofovi Václavovi Černom pod názvom Osobnosť Václava Černého. Pripravil zborník o E. B. Lukáčovi Čo zostalo z básnika? (2000, s V. Petrikom), príbeh spisovateľa A. Bednára spracoval v monografii Prozaik proti totalite (2003), knižnú esej Chvála a skepsa (2007) venoval A. Matuškovi. Ďalšie literárne eseje sústredil do súboru Heretikon (2001), záznamy z r. 1970 – 75 publikoval pod názvom Zápisky z mŕtveho času (2003), naposledy vydal román Kronika nepriznaného času (2008).