Valerij Kupka sa udomácnil v kontexte súčasnej slovenskej poézie ako autor enigmatických, tajomných a nevypovedateľných obsahov situovaných do mytologického času. Alegorizujúce básnické mini príbehy pripomínajúce podobenstvo, snová a archetypálna obraznosť, vzájomné presahovanie i „prestupovanie“ jednotlivých textov, to všetko sa podieľalo na poetike, ktorú vnímame ako jedinečnú, zvláštnu, ba v niektorých prípadoch aj neopakovateľnú.