Osobnosť dvoch storočí, činorodý staviteľ so slovenským národným povedomím a nesmierne plodný architekt – to bol Michal Milan Harminc (1869 – 1964). Narodil sa slovenským rodičom v srbskej Vojvodine, pôsobil v Budapešti, vo Vysokých Tatrách a v Bratislave. Takmer tristo realizovaných stavieb ho zaradilo k najproduktívnejším stredoeurópskym architektom: v jeho ateliéri vzniklo 60 projektov kostolov, staval bežné i výnimočné stavby: od neho je napríklad najväčšie tatranské sanatórium i tri budovy Slovenského národného múzea. V budove, ktorú projektoval, podpísali Martinskú deklaráciu.

Kniha je prvou ucelenou monografiou jeho diela na Slovensku. Historici architektúry Jana Pohaničová a Matúš Dulla v nej na 184 stranách s 173 farebnými, 44 čiernobielymi obrázkami a 38 pôvodnými výkresmi približujú zabudnuté príbehy jeho tridsiatich stavieb od Prietrže na Záhorí po Krásnu nad Hornádom na východe a od oravskej Rabče na severe po juhoslovenskú Šaľu. Na pozadí 19. a 20. storočia môžeme sledovať pozoruhodný životný príbeh staviteľa a architekta na jeho dlhej ceste od historizmov k moderne a funkcionalizmu.

Autorská dvojica Jana Pohaničová a Matúš Dulla v publikácii Michal Milan Harminc – architekt dvoch storočí približujú pozíciu tohto architektonického titana, takého stotožneného so svojím národom. Robia to s porozumením a uznaním oboch jánusovských tvárí jeho tvorby i s uznaním toho, že na podobe jeho architektúry sa podpísala okrem majstrovej kreativity a pohotovosti aj doba a ľudia okolo neho, či už tí, ktorí stavby objednávali a stavali, alebo tí, ktorí ich spolu s ním navrhovali. V priebehu dvoch posledných storočí tak môžeme sledovať pozoruhodný príbeh staviteľa a architekta na jeho dlhej ceste od historizmov k moderne a funkcionalizmu.