Medzinárodná ekonomická integrácia predstavuje proces, prostredníctvom ktorého sa skupina krajín snaží zvýšiť svoju úroveň blahobytu a to prostredníctvom užších alebo širších vzájomných partnerských vzťahov, pričom sa považuje , že prostredníctvom partnerstva sa zúčastneným krajinám podarí dosiahnúť vyššiu úroveň blahobytu v porovnaní so samostatným a nezávislým realizovaním svojich vlastných politík. Integrácia vyžaduje určitý stupeň deľby práce a slobody pohybu tovarov a služieb v rámci daného zoskupenia štátov. Vyššie stupne integrácie požadujú aj voľný pohyb výrobných faktorov, ako aj určité obmedzenia tohto pohybu smerom k nečlenským štátom. Ďalším dôležitým faktorom je, že zúčastnené krajiny sa viac zaoberajú tým, čo sa deje vo vnútri integračného združenia ako tým, čo sa deje mimo tohto združenia. Ďalej je potrebná minimálne konzultácia, ak aj koordinácia politík ochrany hospodárskej súťaže, momentánnych politík fiškálnych politík ako podmienka úspešného trvania hlavne vyšších foriem ekonomickej integrácie /podobne ako je to v prípade federálnych štátov/. Konzultačný resp. koordinačný postup je potrebné doplniť určitým mechanizmom na riešenie sporov.